Do dna rán

pózu ktorú hrám
fľašu chlastu na raňajky
dám si práškov pár
večer párty divé
nočné jazdy áut
v lúčoch lámp

bez napätia drám
ešte včera na vrchole
zas som zostal sám
v kolobehu životov
som stále iba klaun
smiešny klaun

vo dvoje ho mám
v duši chaos týči sa
a vôbec nie chrám
trpký pocit
pijem do dna rád
do dna rán

prekročiť svoj rám
na slová tie vety rozbiť
dať im pravý rád
potom nech sú živé
nesú vlastný ráz
von do strán

naruby sa zdá
byť každý môj jeden pocit
chcel by mnou prerásť
rýchlo mat mu dám
prúdom silným zbavujem sa
špiny dnu čo mám

otvorím sa sám
keď na to čas príde
dnes však chuť nemám
radšej zvukom nabíjam sa
žijem do dna rád
do dna rán