JP

11. apríl 2015

Život je zvláštny film

S Oskarom sa poznáme už veľmi dlhú dobu. Produkoval oba naše albumy. Vnútorne sme naladení na rovnakú vlnovú dĺžku. Užšia spolupráca už nejaký čas, takpovediac, visela vo vzduchu, preto na jar 2013, keď padlo definitívne rozhodnutie, že koncom roka preberieme Čisté Tvary z hibernácie a riešili sme otázku, kým zaplniť prázdne miesto na poste basgitaristu, prvá voľba padla jednoznačne práve na neho. Život je pritom naozaj zvláštny film. Plný zdanlivo náhodných zvratov a spojení. Keď ten môj film pretočím späť do roku 1998 a vidím nás troch s Plechom a Weckerom, martinčanov stojacich v dave pod pódiom na žilinskom koncerte veľkých Free Faces, tínedžerov snívajúcich o tomto nedosiahnuteľnom svete “veľkej” hudby a hudobníkov ako je Rózsa, Šeban, Brezovský... zrazu klapka, cvak, je rok 2013 a ja hrám pre rovnaký dav v Bratislave. Oskar je tam tiež, opäť hrá na base, ibaže tentoraz v našej kapele. Je to pre mňa takmer neuveriteľné, fascinujúce. Som presvedčený, že musí existovať nejaká sila myšlienky, ktorá priťahuje a spája dokopy ľudí, udalosti a miesta v čase. Ale nech je to akokoľvek, som za túto možnosť, za tento scenár veľmi vďačný. Hranie s Oskarom je pre mňa na jednej strane veľká a niekedy aj tvrdá škola, ale na druhej strane je to aj obrovský a spontánny zážitok. A nesmiem zabudnúť ani na Weckera a Plecha. Najmä Plecho teraz žije pre hudbu a kapelu snáď tak, ako nikdy predtým. Jeho bubny dunia ako hromy letných búrok. Je radosť s ním hrať.