JP

26. apríl 2015

Pokojné dni v Štiavnici (2013)

Nedeľa. Chillin’ time. Ticho. Teplo. Kľud. Asi práve preto sa mi ako flashbackom vrátil jeden okamih zo skúšok u Oskara v Štiavnici. Urobili sme si tam “vo veži” pod strechou improvizovanú skúšobňu. Krásne miesto. Veľa okien, výhľady, človek si hrá, pozerá dole na mesto a má ho ako na dlani. Búšili sme do toho už viac ako dve hodiny. Všetci boli pekne rozbehnutí. Jediné, čo ma znervózňovalo boli tie okná. Stále som sa jedným okom uisťoval, že sú dobre zavreté. Nechcel som nikoho tým našim lomozom rušiť. A najmä nie počas nedeľného poludnia, ktoré býva v Štiavnici obzvlášť pokojné. Človek počuje aj mačky po strechách loziť. Prišiel na rad Meskalin. Oskarova srdcovka. Plecho odklepal prvé takty skladby. Zrazu Oskar máva. Prestali sme hrať. On sa zatiaľ rýchlo presunul k oknám. V momente boli všetky dokorán. Otočil volume svojho aparátu na maximum a s Johnny Rottenovským výrazom v tvári skonštatoval. “ Je mi to naozaj veľmi ľúto... Ale až teraz môžeme začať naozaj hrať!”.