JP

13. apríl 2015

Zatvorte oči a neobzerajte sa späť

Nemám rád veľké návraty. Dalo by sa povedať, že veľké návraty z duše nenávidím. Zväčša neprinesú nič dobré. Po takých sloganoch sa vždy z médií začne liať pekne silný a kalný prúd sračiek. Veľký návrat? No a čo teraz!? Koho to zaujíma? Nikdy som nechcel byť súčasťou veľkého návratu. Upoteného, pupkatého, polosenilného, skurveného, veľkého návratu. Stotisíc slov. Veľké nič. Je pondelok 13.4.2015. Mám 36. A chystám veľký návrat. Čo do pekla ...!? Ako je to možné!? Ale niečo vám poviem. Nie je to až také zlé. Moč ešte udržím a večer si nakoniec vždy spomeniem, kde som ráno zaparkoval svoje auto. Z roboty si dnes zobriem domov trošku väčšiu dávku Lexaurinu ako bežne, alebo sviatočne pritvrdím Xanaxom. Niekto by možno zo mňa chcel mať cvičenú undregroundovú opičku, stále temnú, melancholickú a introvertnú. Niekto by v nás chcel mať taký svoj malý gotický alt-rockový cintorín. Aby mal na čo spomínať. Ale zabudnite na Meskalin. Zabudnite na Ritu. Lebo ten, kto si chce v hlave držať taký obraz Čistých Tvarov skalopevne zaliaty do jantáru bude nutne sklamaný. Umenie je tu na to, aby otváralo nové horizonty, nie donekonečna kopírovalo staré vzorce. Aby provokovalo myslieť inak. Volalo objavovať. Všetko ostatné je iba entertainment. Tak zatvorte oči a neobzerajte sa späť. Život má mnoho farieb a ja môžem povedať iba to, že som nikdy nenapísal nič, za čím by som si stopercentne nestál a necítil to každou jednou svojou bunkou. A viete čo? Kašlať na mňa! Pretože teraz, keď zavriem oči, vidím všetkých tých ľudí, ktorí veľmi dlho a tvrdo pracovali na skladbách, klipoch, vizuáloch a vôbec na všetkom tom, čo sa teraz chystáme predstaviť. A s týmto obrazom v hlave vám poviem jediné. Všetci si ticho posadajte a čakajte. A čo!? Lebo toto bude veľký návrat!